Upravit stránku

štvrtok, 31. decembra 2020

Tak je to tu. Veľký deň, na ktorý sa všetci siahodlho pripravujú a tešia. Keďže úplne neprežívam ani Vianoce, nechystám nič špeciálne ani na oslavy konca roka. Alebo začiatku? Nikdy som úplne nepochopil, čo že to vlastne oslavujeme.

Moji priatelia tejto mojej silvestrovskej apatiu veľmi nerozumejú. Väčšinou sú radi za každú zámienku k poriadnemu večierku. Ja mám ale tento rok celkom dobrú výhovorku. Pred mesiacom som kvôli úrazu hlavy strávil pár dní v nemocnici. Popravde sa cítim úplne fit, ale naordinovaný pokoj a opatrnosť stále platí. A doktori sa musia počúvať no nie?

Maxova nová pevnosť

O šiestej večer som dal šancu televízii. Staré estrády ma prehovorili, aby som ju nechal pustenú o niečo dlhšie ako obvykle. Zhruba 40 minút. Novoročný zázrak! Toho núteného veselia na mňa bolo ale skoro až dosť. Siahol som po ovládači a uťal som Menšíka práve v polovici divadelnej anekdoty. Bytom sa chvíľku nieslo len tiché kňučanie a občasný buchnutie petárd. No áno, Max toto neznáša dobre.

Vydal som hľadať zdroj toho utrpenia. Tipoval som, že sa Max schoval pod posteľ, ale nebol dokonca ani za skriňou a ani pod jedálenským stolom. Zavolal som na neho. Kňučanie ustalo a vystriedalo ho krátke zaškrípanie dverí od kúpeľne, v ktorých sa v tej istej chvíli objavil čierny ňufák.

No prosím, kúpeľňa už neslúži len ako úkryt pre mňa, ale dokonca aj pre môjho štvornohého chlpáča. To sa na to pozrime!

A za nič by som to nevymenil

“Maxi, poď sem.“ Nič. “Dám ti maškrtu.“ Max pootočil hlavu na stranu, ale nepohol sa ani o milimeter. “No tak, prines plyšáka!“ Max zakňučal a zacúval späť do kúpeľne. Vonku niekto odpálil ďalšiu salvu petárd. No nič, plán na tohtoročný Silvester je jasný.

Došiel som si do kuchyne pre dve fľaše piva, schmatol som Maxov pelech a vošiel som so svojou párty výbavou do kúpeľne. Sadol som si na zem a oprel sa o vaňu. Max nadšene zavrtel chvostom a uložil sa do svojho pelechu. “Tak na zdraví, kamarát!“ Pokynul som lahváčom smerom k Maxovi, jedným kliknutím do telefónu som rozoznel repráky, ktorý nesmie chýbať v žiadnej miestnosti môjho bytu, a spokojne som sa započúval. Nie je toto tá pravá pohoda?

Dnešný deň v skratke

✎ NAJVÄČŠIA VÝZVA... odolať pokušeniu ísť si ľahnúť už v ôsmej večer

✎ SOM VĎAČNÝ ZA... svoj pokoj, pohodu a Maxa, ktorý so mnou moju náturu zdieľa

✎ ZAUJALO MA... ako perfektnú akustiku moja kúpeľňa má. Toto musím robiť častejšie!

✎ MOJMU BUDÚCEMU JA VZKAZUJEM... aby si nabudúce nehľadalo výhovorky. Odrieknuť večierok predsa nie je žiadna hanba.

Rád som pomohol!

Pozeral som naňho nehnuto niekoľko sekúnd, než sme obaja prepukli v nezastaviteľnej smiech. Želaj sa ale nemusím ničoho báť. Byt zanechal v lepšom stave, než ho našiel. A akonáhle príde na rad renovácia kúpeľne, vaňová zástena je nutnosť. Len vďaka nej sa kúpeľňa po Maxovom kaskadérskom kúsku nepremenila na Benátky. Tak aspoň v niečom bolo to moje zranenie úžitočný. Nie je zač, brácho!

Cool je byť v bezpečí!

Pri jazde na motorke aj počas večerného kúpeľa. No fakt! Tieto drobnosti vám uľahčia život...
 

Tento web využíva cookies

Táto stránka využíva súbory cookie na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu návštevnosti. Používaním týchto stránok súhlasíte. Zobraziť podrobnosti

Nastavenie cookies

Vaše súkromie je dôležité. Môžete si vybrať z nastavenia cookies nižšie. Zobraziť podrobnosti